Galéria Artotéka - Mestská knižnica Bratislava, Kapucínska 1
Názov: XXL grafiky
Vystavujúci: Róbert Makar
Kurátor: Martin Moravčík
Vernisáž: 17. 09. 2026 o 17:30
Trvanie: 18. 9. – 16. 10. 2026
Kurátorsky text:
Dobrý večer, milí priatelia,
som veľmi rád, že sa dnes stretávame pri
výstave Róberta Makara s názvom XXL grafiky.
A hneď na začiatku musím povedať, že názov
tejto výstavy je jeden z tých, pri ktorých naozaj netreba nič komplikovane
vysvetľovať.
Tie práce sú jednoducho veľké.
Možno dokonca tak veľké, že sa pri nich človek
chvíľu necíti iba ako divák, ale trochu aj ako súčasť obrazu. Keď som ich videl
najskôr jednotlivo, vnímal som názov XXL predovšetkým ako informáciu o formáte.
Ale až teraz, keď sú nainštalované v tomto priestore, je zrejmé, že ich veľkosť
nie je iba otázkou centimetrov.
Tieto práce vstupujú
do priestoru.
Musíme ich obchádzať, vracať sa k nim, pozerať
sa na ne z rôznych vzdialeností.
A mám pocit, že presne to súvisí aj s
Róbertovým spôsobom uvažovania.
Pretože ani význam jeho prác nedostávame
hotový. Musíme si ho poskladať sami.
Róbertove práce na prvý pohľad pôsobia pomerne
jednoducho.
Máme tu predmet, kresbu, text, bielu plochu,
čiernu líniu, niekedy trochu farby. Nič preplnené.
A potom pred tým človek stojí o niečo dlhšie a
zistí, že to až také jednoduché nie je.
Stolička prestane byť iba stoličkou.
Bicykel prestane byť iba bicyklom.
Počítač prestane byť iba počítačom.
A veta Perception
is Identity – Vnímanie je identita začne postupne fungovať
skôr ako otázka než ako tvrdenie.
Čo vlastne vidíme?
A nakoľko to, čo vidíme, súvisí s tým, kým
sme?
Na jednej z prác Róbert píše:
„Je ne vois que ce
que je suis prêt à voir.“
Vidím iba to, čo som pripravený vidieť.
Podľa mňa je to jeden z kľúčov k celej
výstave.
Pretože medzi realitou a nami vždy niečo
stojí.
Naša skúsenosť, pamäť, jazyk, vzdelanie,
kultúra, očakávanie. A niekedy aj predsudok.
Každý z nás si teda pri pohľade na tú istú vec
vytvára trochu iný obraz.
A možno aj preto tu Róbert pracuje s
dvojicami.
Vidíme dva bicykle. Dva počítače.
Podobné motívy, ale nikdy nie úplne to isté.
To, čo sa na prvý pohľad javí ako opakovanie,
sa pri pozornejšom pohľade začne meniť na rozdiel.
Róbert nám totiž nepovie:
„Toto si máš myslieť.“
Skôr vytvorí situáciu, v ktorej si každý z nás
začne význam skladať sám.
A niekedy mám pocit, že je v tomto veľmi dobrý
pedagóg aj mimo školy.
Dá nám zadanie. Ale
riešenie si už musíme nájsť sami.
A ak sme náhodou presvedčení, že sme ho našli,
je dosť možné, že nám o chvíľu celý problém ešte trochu skomplikuje.
Na ďalšej práci čítame:
„We are born into a
preinvented experience.“
Rodíme sa do už vopred vytvorenej skúsenosti.
Do sveta, ktorý už má svoje obrazy, svoje
slová, svoje významy a pravidlá dávno predtým, než doň vstúpime. A potom celý
život zisťujeme, čo z toho je naozaj naše.
To už nie je iba otázka grafiky.
Je to otázka identity.
Róbert sa zároveň hrá aj s našou pamäťou na
dejiny umenia.
Na jednej z prác čítame:
„Das ist keine
Pfeife.“ Toto nie je fajka.
A väčšina z nás si okamžite spomenie na Magritta.
Lenže Róbert nám tam ani tú klasickú fajku
neukáže.
Takže celú známu situáciu ešte trochu
skomplikuje.
Ak teda pred touto prácou po chvíli začnete
pochybovať, či vôbec viete, čo je fajka, nemusíte sa znepokojovať.
Nie je to problém so
zrakom. Výstava jednoducho začala fungovať.
A podobne funguje aj veta:
„Ceci n’est pas
seulement un concept.“ Toto nie je iba koncept.
Je v tom humor, ale zároveň aj vážna otázka.
Kde sa vlastne končí obraz a kde sa začína
myšlienka?
Na Róbertovej tvorbe ma baví práve to, že
obraz a text si tu nie sú iba ilustráciou.
Niekedy sa podporujú. Niekedy si protirečia.
A niekedy máme pocit, že jeden druhému vôbec
neveria.
A práve v tej medzere medzi textom a obrazom
podľa mňa vzniká to najzaujímavejšie.
Je veľmi príhodné, že táto výstava vznikla
práve v knižnici.
V knihe sme zvyknutí čítať slová a vytvárať si
z nich obrazy.
Róbert ten proces trochu obráti.
Dá nám obraz a chce, aby sme ho čítali.
A potom nám dá vetu a chce, aby sme sa na ňu
pozerali.
A tak sa pohybujeme niekde medzi čítaním a
videním.
Medzi tým, čo pred nami skutočne je, a tým, čo
si myslíme, že tam je.
A možno je práve preto presná aj ďalšia veta z
výstavy:
„Se connaître et
connaître le monde est une utopie.“
Poznať seba a poznať svet je utópia. Možno áno
!
Ale dobré umenie nemusí človeku všetko
vysvetliť.
Niekedy úplne stačí, keď zmení spôsob, akým sa
pozeráme.
A podľa mňa presne toto Róbertove práce robia.
Takže vám prajem, aby ste sa medzi nimi chvíľu
prechádzali, vracali sa k nim a pokojne si ich vysvetľovali každý po svojom.
A ak po chvíli nebudete vedieť, či sa pozeráte
na bicykel, na filozofický problém alebo na seminár zo semiotiky, ste pravdepodobne presne tam, kde vás Róbert chcel dostať.
Róbert, gratulujem k výstave.
Ďakujem Galérii Artotéka a Mestskej knižnici v
Bratislave za jej realizáciu a vám všetkým, že ste dnes prišli.
A prajem vám, aby ste si z tejto výstavy možno
neodniesli definitívne odpovede, ale o niečo zaujímavejšie otázky.
Výstavu Róberta
Makara XXL grafiky týmto považujem za otvorenú.
Martin Moravčík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára